Otvorený list všetkým, čo si na dôchodok (ne)sporia v II. pilieri

Autor: Matej Varga | 28.3.2019 o 17:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2637x

Parlament schválil ústavný zákon, ktorým sa od júla tohto roka zavedie strop na dôchodkový vek na úrovni 64 rokov. Poslanci hlasujúci za tento zákon akoby zabudli, že obyvateľstvo SR výrazne zostarne a to bude mať svoje dôsledky.

Koncom minulého roka sme sa pritom dozvedeli, že druhý pilier je čistá katastrofa a prax vraj ukazuje, že to bude práve Sociálna poisťovňa, ktorá bude v budúcnosti garantovať vyplácanie dôchodkov...

Zastropujme vek odchodu do dôchodku!

Dôchodkový strop je obrovský sociálny počin. To je výstižné, žiaľ v negatívnom zmysle významu.

Za schválenie zastropovania dôchodkového veku na úrovni 64 rokov v podobe ústavného zákona hlasovalo  28. marca 2019 až 91 poslancov. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa pôjde do dôchodku najneskôr vo veku 63,5 roka, ak dve deti najneskôr v 63 rokoch, a v prípade troch a viac detí vo veku 62,5 roka.

Zavedenie zastropovania do praxe podľa výpočtu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) znamená, že v priebehu 50 rokov sa verejný dlh Slovenska dodatočne navýši o 138 miliárd eur. To je viac než trojnásobok súčasného verejného dlhu SR.

Zastropovanie v časoch výrazného starnutia obyvateľstva zníži počet ľudí na trhu práce, okrem toho, že nepriaznivá demografia k nemu prispeje aj sama o sebe. To sa prejaví v spomalení potenciálneho ekonomického rastu, a odzrkadlí v nižšej životnej úrovni. Výkonnosť ekonomiky by podľa RRZ v roku 2067 mala byť o viac než 9 % nižšia, čo negatívne pocíti celá populácia vrátane dôchodcov.

Strop na dôchodkový vek už zaviedli všetky okolité krajiny V4. Nesmeli sme váhať ani my! V Poľsku sa tak udialo za cenu polovičných dôchodkov, a v Česku na úkor dlhodobej udržateľnosti verejných financií. V Česku a Maďarsku dôchodkový vek prestane rásť, keď dosiahne hranicu 65 rokov. V Poľsku je to 65 rokov u mužov a 60 rokov u žien, čo bude znamenať, že výška tamojšieho dôchodku nedosiahne ani štvrtinu priemernej mzdy.

Slovensko výrazne zostarne a nebude to lacné

Podľa správy Európskej komisie bude Slovensko treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie. Kým v rokoch 2012 až 2015 bola naša krajina z hľadiska vekovej štruktúry jednou z najmladších, do roku 2070 sa zmení podľa predpovedí EK na ôsmu najstaršiu. Prečo je to alarmujúce?

Pretože sa výrazne zmení aj počet pracujúcich pripadajúcich na jedného dôchodcu. EK tvrdí, že v roku 2070 pripadne na jedného dôchodcu približne 1,5 pracujúceho, zatiaľ čo dnes je to 3,2. Nejde o odhad zamestnanosti v tom čase, ale o pomer ľudí v produktívnom a poproduktívnom veku. Teda pri zvýšenej nezamestnanosti bude toto číslo ešte nižšie.

Tieto zmeny ovplyvnia aj výšku štátnych výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ktoré sa po roku 2034 začnú značne zvyšovať. Potešujúcim faktom je, že podľa EK bude narastať aj stredná dĺžka nášho života. U mužov vzrastie zo 73,7 na 84,2 rokov, a u žien z 80,7 na 89,1 do roku 2070. Ak sa ale predĺži vek dožitia, a nepredĺži sa automaticky vek odchodu do dôchodku, znamená to, že ľudia budú jednoducho tráviť dlhší čas na dôchodku, než v súčasnosti. Štát, a s ním aj my všetci to výrazne pocítime vo financiách už omnoho skôr, dôchodcov samotných nevynímajúc.

Podľa výpočtov autorov Prognózy populačného vývoja Slovenska do roku 2060 - z dielne Výskumného demografického centra INFOSTAT(u), bude už po roku 2045 najpočetnejšou vekovou skupinou obyvateľstva kategória nad 65 rokov (viď graf). S trochou humoru a zveličenia zrejme v tom čase vznikne a voľby asi aj vyhrá DSD - Demokratická strana dôchodcov, ktorá sľúbi starším občanom všetko možné i nemožné.

To však nič nezmení na tom, že rastúce náklady na dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou bude treba odniekiaľ zafinancovať. Odkiaľ? Z vyššieho odvodového zaťaženia nižšieho počtu pracujúcich, zvýšením daní, alebo na úkor iných výdavkov, ako napríklad sociálnych dávok, a výdavkov verejnej správy. Trpieť bude školstvo, zdravotníctvo, či doprava (ktoré už teraz nie sú v dobrom stave), znížia sa aj samotné dôchodky.

Paradoxne teda populistické opatrenie, ktoré zastropovalo vek odchodu do dôchodku a vyznieva v prospech budúcich dôchodcov, ide vyslovene proti nim.

Dôchodkový systém je v deficite už roky...

Napriek dobrej historickej demografii odvody pracujúcej populácie nepostačujú a ani v minulosti nepostačovali na úhradu dôchodkových výdavkov. Posledných 20 rokov je dôchodkový systém systematicky v deficite a to bez ohľadu na to, či sa ekonomike darilo alebo nie.

Často sa to pripisuje vzniku toľko zatracovaného druhého piliera, ktorý od roku 2005 presmeroval časť príjmov Sociálnej poisťovne na účty sporiteľov v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Dôchodkový systém by však bol aj tak systematicky deficitný, aj keby druhý pilier neexistoval. Navyše, zníženie okamžitých príjmov Sociálnej poisťovne vplyvom vzniku II. piliera, a v záujme menších budúcich výdavkov nie je neočakávanou chybou, ale naopak vedie k udržateľnosti celého systému.

Prečo vláda atakuje druhý pilier a označuje ho za katastrofu? Prečo je tretí pilier pre ňu viac prijateľný? Pretože by z 8 miliárd eur, ktoré sú v II. pilieri zhodnocované na budúce dôchodky sporiteľov bolo krajšie zafinancovať dnešné výdavky vlády, kúpiť si hlasy šťastných voličov, zaplatiť vlaky, či obedy zadarmo. Opakované otvorenia druhého piliera vrátili vďaka negatívnej kampani časť peňazí do Sociálnej poisťovne: 2008: +132 mil. eur; 2009: +109 mil. eur; 2012: +44 mil. eur; 2013: +240 mil. eur; 2015: +576 mil. eur. Keďže druhý pilier znižuje výšku odvodov, ktoré zostávajú v Sociálnej poisťovni, a tretí pilier ich nijak neovplyvňuje, je jasné prečo je druhý pilier podľa predstaviteľov vlády katastrofou, a tretí je v pohode.

Na svoj dôchodok myslite už dnes!

Možno si pri čítaní týchto riadkov pomyslíte: „Mne je jedno, čo bude so mnou na dôchodku, buď sa ho nedožijem, alebo to bude predsa problém vlády, ako mi zabezpečí dôchodok. Zastropovanie je nutnosť, ja nebudem vládať robiť aj po 64-ke. Prípadne, v tom čase za nás budú pracovať už len roboty, kašlať aj na celú demografiu!“.

Naozaj sa chcete spoliehať iba na Sociálnu poisťovňu a dôchodok z prvého piliera? Každý z nás by mal cítiť určitú potrebu pri vedomosti o vyššie uvedených faktoch prevziať zodpovednosť za svoj dôchodok do vlastných rúk už dnes. V podstate nikdy nie je priskoro, vstúpiť môžete už ako študent brigádnik. Po 35-ke však stratíte možnosť podľa súčasnej legislatívy vstúpiť do druhého piliera.

Sporenie v druhom pilieri sporiteľov nestojí nič navyše a peniaze na rozdiel od odvodov, ktoré zostanú v Sociálnej poisťovni sú ich osobným majetkom a predmetom dedenia.

Sporiť si treba nielen v druhom, ale aj v treťom pilieri, prípadne si individuálne sporiť doplnkovo napríklad aj v podielových fondoch. Možno by mali na Slovensku vznikať okrem druhého a tretieho piliera aj zamestnanecké dôchodkové fondy, či dôchodkové daňovo oslobodené investičné účty ako štvrtý, či piaty pilier po vzore zo zahraničia.

Tvrdenie, že sa nedožijete dôchodku je pri narastajúcej dĺžke dožitia nepravdepodobné. Skôr existuje riziko, že na dôchodku strávite omnoho dlhší čas, než predpokladáte. O to viac sa zídu väčšie osobné úspory. Pri úvahách o schopnosti pracovať aj po 64-ke netreba zabúdať na to, že spoločne s ekonomickým vývojom dochádza ku zmenám v štruktúre ekonomiky a štruktúry zamestnanosti „od priemyslu k službám“. Tento trend je vidieť aj na Slovensku za posledných 25 rokov, pričom sa dá očakávať, že podiel zamestnanosti v službách na úkor priemyslu a poľnohospodárstva bude ďalej rásť.

Súvisí to aj s rozširovaním automatizácie a robotizácie. Niektoré povolania, ktoré dnes možno považovať za fyzicky náročné, budú v budúcnosti jednoduchšie alebo ich dokonca úplne prestane vykonávať človek. Preto aj v staršom veku a pri dobrej zdravotnej starostlivosti, ktorá je určite dôležitejšia ako nejaké zastropovanie dôchodkového veku, bude existovať možnosť uplatnenia s ohľadom na fyzické i mentálne schopnosti. Obava, že nebudete schopní pracovať vo vyššom veku je preto scestná. 

Nahradia nás všetkých roboty? Zrejme nahradia niektoré povolania, avšak určite nie všetky. Trh práce vytvorí aj nové typy zamestnania. Najmä nenahradia niektoré služby, vedu a výskum, IT technológie, zdravotnú starostlivosť aj o starnúcu populáciu, ľudskú kreatívnosť a talent.

Sporte si v akciách, byť konzervatívny sa v dlhom období neoplatí

Kde si mám teda sporiť? Aký dôchodkový fond si vybrať? Ak máte viac ako 15 rokov do dôchodku, vyberte si akciový, či indexový fond. Ak nie ste sporiteľom v II. pilieri, a uvažujete o tom, vstúpte čo najskôr.

Vstúpiť máte možnosť iba do veku 35 rokov. Neodkladajte svoj vstup, aj malé pravidelné investície v dlhom horizonte môžu narásť na nezanedbateľné úspory.

Ak už sporiteľom v II. pilieri ste, nebuďte ľahostajní voči svojím úsporám. Skontrolujte typ fondu, v ktorom si sporíte.

Prečo? Lebo sporiť v konzervatívnych investíciách môže byť paradoxne v dlhom horizonte viac rizikové. Vaše úspory ohrozuje totiž inflácia. Až 76% sporiteľov je v garantovaných dlhopisových fondoch, ktoré nie sú určené na dlhodobé sporenia, ale na stabilizáciu hodnoty úspor pred dosiahnutím dôchodkového veku a nemusia vás dostatočne ochrániť pred efektom inflácie.

A keďže v dlhom horizonte má zásadný dopad na vaše úspory fenomén úroku z úroku, o to viac si nemôžete dovoliť akceptovať nízke očakávané výnosy. Zmeňte si minimálne cieľový fond pre nové príspevky na akciový, či indexový. Rozdiel za niekoľko desiatok rokov sporenia medzi dlhopisovým a akciovým, resp. indexovým fondom môže byť priepastný.

Viac o výbere dôchodkového fondu sa dočítate TU. Problematike dôchodkového sporenia sa venuje aj môj článok, ktorý nájdete TU.

 

Matej Varga

 

Upozornenie: S investíciou do podielových fondov je spojené riziko. Hodnota investície môže rásť, stagnovať alebo môže aj klesať a návratnosť pôvodne investovanej sumy nie je zaručená. Štatúty, predajné prospekty a kľúčové informácie pre investorov podielových fondov PRVEJ PENZIJNEJ SPRÁVCOVSKEJ SPOLOČNOSTI POŠTOVEJ BANKY, správ. spol., a. s. (Prvej penzijnej) sú k dispozícii v slovenskom jazyku na internetovej stránke www.penzijna.sk a v písomnej forme alebo na trvalom médiu v sídle spoločnosti Prvej penzijnej, v sídle depozitára a na obchodných miestach Prvej penzijnej. 

Upozornenie: Za účelom ochrany majetku v dôchodkových fondoch vykonáva Národná banka Slovenska dohľad nad činnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Sporenie na osobný dôchodkový účet na základe uzatvorenej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou obsahuje aj riziko spojené s budúcimi výnosmi majetku dôchodkového fondu. Doterajší alebo propagovaný výnos majetku dôchodkového fondu nie je zárukou budúceho výnosu majetku dôchodkového fondu.

Dôchodková správcovská spoločnosť spravuje garantovaný dlhopisový d.f. STABILITA, negarantovaný akciový d.f. PROSPERITA, negarantovaný indexový d.f. PERSPEKTÍVA. Spoločnosť je povinná v garantovanom dlhopisovom d.f. dopĺňať majetok tohto dôchodkového fondu. pokiaľ v sledovanom období poklesne hodnota dôchodkovej jednotky. V negarantovaných dôchodkových fondoch túto povinnosť spoločnosť nemá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo sú penťácke zmenky, o ktorých hovorí Kočner na nahrávke

Kočner má vo firme Penta Funding uložených najmenej 10,7 milióna eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kočner mal podľa nahrávky Trnku na špagáte

V nahrávke padli aj vyhrážky smrťou.


Už ste čítali?